Martin BÚTORA - Občiansky hlas a výzvy pre demokraciu

Schopnosť občianskych aktérov byť užitočnými aj v prevencii konfliktov, napríklad väčšou participáciou na verejnom rozhodovaní, závisí tiež od celkového postavenia, zdravia a dynamiky občianskej spoločnosti. Aké je však v dnešnej rozkolísanej dobe a menej predvídateľnej budúcnosti postavenie občianskeho sektora na Slovensku? Akú šancu majú „občianske start-upy“ 25 rokov od chvíľ, keď vtedajší režim padol aj pod tlakom prebúdzajúcej sa občianskej spoločnosti?

Kinga GÖNCZ - Občianske iniciatívy a kvalita demokracie

Európska únia je založená na hodnotách ako sú demokracia, moc zákona a základné práva, avšak inštitúcie Európskej únie nevyvinuli žiadne mechanizmy na presadzovanie vykonávania týchto hodnôt. Bolo považované za samozrejmé, že sa to stane zodpovednosťou členských štátov, ktoré ich budú garantovať na národnej úrovni. Neprebehli takmer žiadne iniciatívy na meranie kvality demokracie v členských štátoch EÚ. Demos, think-tank sídliaci v Londýne skúsil vyvinúť indikátory na meranie ustupujúcej demokratickej kultúry a zistil, že okrem iných je jedným z indikátorov aj občianska aktivita. Aký je hlavný úspech nášho regiónu v tomto smere? Aké sú hlavné tendencie? Kde v tomto obraze sa nachádza Slovensko a Maďarsko? Čo sa môžeme naučiť z nedávneho vývoja v Maďarsku? Na zopár týchto otázok sa pokúsim odpovedať v mojej prezentácii.

Julia ROIG - Meniaca sa povaha „konfliktu“ a globálna odpoveď občianskej spoločnosti

Vzostup autokratických režimov po celom svete, násilie a nestabilita, zapríčinené zločineckými sieťami, ako aj nová prehlbujúca sa trhlina medzi východom a západom znamenajú, že sociálna nestabilita a „konflikt“ pramenia z nových a vyvíjajúcich sa príčin. Občianski aktéri sú preto povinní reagovať s rozdielnymi stratégiami na oboch úrovniach, lokálnej aj globálnej. Julia Roig je prezidentka celosvetovej siete Partners for Democratic Change International a jej príspevok bude pojednávať o tom, ako bola občianska spoločnosť vyzvaná prispôsobiť sa tejto novej realite cez čoraz viac lokálnych advokačných úsilí, efektívnejšie regionálne a globálne siete či ochotu spolupracovať s odvetviami, ktoré nie sme zvyknutí vidieť ako spojencov, ako sú obchodné a vojenské odvetvia.

Kedysi sme si mysleli, že spoločenských konfliktov sa možno zbaviť, že ich možno „prekonať“, „ustáť“, „vyriešiť“, hovorili sme o „conflict management-e“. Príliš dlho sme mali tendenciu deliť spoločnosť na tých „dobrých“a „zlých“. Hľadali sme, kde sa ukrýva nepriateľ a dozreli k poznaniu, že „ten nepriateľ“ – to sme my sami, práve naša rigidná dichotomická túžba deliť svet na absolútne „dobro“ a absolútne „zlo“. Budem hovoriť o pripravenosti k chápajúcemu otvorenému dialógu.

Gulášový komunizmus spravil z Maďarska “najšťastnejší barák” vo východnej Európe za starých dobrých socialistických čias. Kde sme však teraz? Ako sa zmenili naše skúsenosti a zvyky? Vo svojej prezentácii sa pozriem na to, ako vidím Maďarsko z pohľadu komunít, v ktorých s Partners Hungary pracujeme a snažíme sa zamerať hlavne na spoluprácu. Aké sú hlavné problémy, nádeje a možné riešenia?

Dôkazov o náraste spoločenského napätia v našich spoločnostiach v oblasti hodnôt pribúda. Súkromná sféra bola podmanená verejnými debatami. Deliace čiary sú odhalené a rozoberané v médiách. Útočný jazyk otvorene prenikol zo zakázaných “zlých” oblastí do redakcií a parlamentných siení. Ľudské telo a súkromné správanie sa stali predmetom verejných sporov a zbraňami v tzv. kultúrnych vojnách. Sú tieto symptómy normálne pre liberálnu demokraciu? Mal by niekto reagovať? Mali by – a ako – reagovať občianske organizácie?Poďme o tom diskutovať.

Českú spoločnosť rozdeľuje celý rad konfliktov, ale niektoré z nich majú mimoriadnu silu mobilizovať pozitívnu zmenu zdola. V nedávno prebehnutých voľbách do obecných zastupiteľstiev nastalo niekoľko zaujímavých lokálnych „politických prevratov“, vďaka ktorým sa blýska na lepšie časy. Platí teda príslovie „Čím horšie, tým lepšie“?

Počas workshopu sa podelí o skúsenosti s výrazným znížením napätia medzi zúčastnenými stranami a prípravou vhodnejších podmienok pre komunikáciu pomocou využitia psychodramatických elementov v konkrétnych konfliktoch. Základom je, že prostredníctvom práce s vlastnými zážitkami a s vlastnou rolou sa konfl iktstáva viditeľným a hmatateľným pre všetkých zúčastnených a dá sa s ním lepšie pracovať. Péter Hunčík je lekár, psychiater a spisovateľ, ktorý sa posledných 25 rokov zameriava na riešenie rôznych konfliktných situácií na celom svete. Pomáhal riešiť interetnické konflikty v Kanade, Uzbeskistane, Izraeli, v Poľsku, Rumunsku i v Pobaltí.

Dynamický model mediácie je špecifickou metódou riešenia konfliktov. Prostriedkom zmeny postoja účastníkov sporu je analýza dynamiky konfliktu. Mediátor flexibilne pracuje s eskaláciou a deeskaláciou napätia a frustrácie. Vlado Labáth predstaví dynamický model v interaktívnom workshope.

Čo je možné robiť v situácii hodnotových konfliktov v spoločnosti (napr. pri otázkach týkajúcich sa sexuálnej výchovy/výchovy k rodičovstvu, či manželstva/ registrovaného partnerstva ľudí rovnakého pohlavia)? Je vhodné sa v takejto situácii púšťať do verejnej diskusie? Ak áno, ako? Aké iné možnosti existujú pre riešenie resp. verejné rozhodovanie v hodnotových otázkach? Počas workshopu sa dozviete čo-to o tom, ako sak týmto otázkam vyjadruje teória deliberatívnej (zdôvodňujúcej) demokracie, ale väčšinu času workshopu strávime diskusiou o vašich skúsenostiach a predstavách.

Sedliacky rozum by radil pri zmierovaní komunít poznačených históriou otvoreného násilia vyhýbať sa témam z minulosti, neotvárať staré rany a nesypať do nich soľ. Konflikty identít (etnické, náboženské, komunálne konflikty), ktoré sú najčastejšie v centre takéhoto násilia, sa však úspešne bez ťažkých konverzácií o minulosti riešiť nedajú. Zmier na papieri je nestabilný a zlyháva pri najbližšom vonkajšom konflikte. Ako pomôcť komunitám nastoliť stabilný, dlhotrvajúci zmier, či nebodaj harmonické spolunažívanie v kontexte konfliktov identít? V rámci Medzinárodného centra pre zmierovanie a IMAGINE centra pre transformáciu konfliktov sme vyvinuli postup komunitného dialógu a rozvoja, ktorý pracuje práve s kolektívnou pamäťou a historickými naratívmi daných komunít. Priblížime si jeho základnú filozofiu a sekvenciu krokov pri takýchto procesoch a následne pouvažujeme o možnej aplikácii či adaptácii tohto prístupu na konflikty identít, nám známych z domáceho prostredia.

Na základe otázok z perspektívy renomovanej novinárky budeme hľadať odpovede aj na tieto otázky: Ako sú hodnotové konflikty zobrazované v médiách (napríklad konflikt katolíckych versus liberálnych hodnôt, uznanie troch otázok v referende o rodine alebo konflikt týkajúci sa súčasného diania na Ukrajine)? Čo ak je konflikt príliš zložitý na jednoduché spracovanie? Čo ak kladie veľké nároky na redaktora a redakciu aj prijímateľa? Čo ak sa za konfliktom skrýva príbeh, ktorý priťahuje priveľkú pozornosť verejnosti?

Jednou z významných príčin konfliktov v našom kultúrnom priestore je relatívna chudoba. Slováci sa považujú za veľmi chudobných, aj ako jednotlivci, aj ako národ. Dennodenne sme konfrontovaní s luxusom prezentovaným reklamou a médiami všeobecne, ktorý umocňuje v ľuďoch pocit menejcennosti a deprivácie. Z druhej strany hodnotové vzorce propagujú individualizmus, radikalizmus, asertivitu. Superhrdinovia pre deti i dospelých sú tí, čo dokážu presadiť „dobro“ za každú cenu. Pokora, odovzdanosť, sebaobetovanie, tolerancia nie sú v móde. Čo ešte zostalo v kultúrach starých národov neporušené globalizáciou, čím bysme sa v riešení konfliktov na Slovensku mohli inšpirovať?

Príspevok stručne predstaví „teóriu morálnych základov“ a alternatívne morálno-psychologické prístupy k skúmaniu politických preferencií, ktoré nám ďalej umožnia diskutovať o polarizovaných chápaniach sociálnej spravodlivosti ako primeranosti a rovnosti príležitostí a ich prípadnému zbližovaniu alebo prekonávaniu.

Existujú konflikty, ktoré stojí za to viesť, no vyhýbame sa im. Jeden taký je aj generačný konflikt, ktorý na Slovensku chýba. Budem hovoriť o tom, prečo.